Ide o čeľad, ktorá zahŕň skupinu stredne veľkých tmavých pošvatiek, vyletujúcich z tokov koncom zimy a na jar. Tarzálne články u imág sú približne rovnako dlhé. 2. tarsálny článok je pretiahly, paracerky u imág sú redukované. 9. sternit má podlhovastú, oválnu alebo kosoštvorcovú plôšku (samci – subgenitálna, samice – postgenitálna alebo supragenitálna). Epiprokt je sklerotizovaný, jeho bazálna časť obsahuje bubnovací sklerit a skrútené chitinózne vlákna. Paraprokty sú obvykle asymetrické. U samcov je prítomný funkčný penis – supraanálny lobus. Cerky sú dvoj až desaťčlenné. Krídla sú buď normálne vyvinuté, alebo u niektorých samcov skrátené. U normálne vyvinutých krídel nachádzame Rs 2x- 3x vetvenú, Cu1 vysiela 1-4 akcesorické oblúkovité vetvy dopredu. Kubitálna žilka je primitívna na predných krídlach je rozvetvená. Skrz krídla niekedy prebieha niekoľko tmavších pruhov. Larvy sú vajcovitého tvaru, s nápadne dlhými tykadlami a cerkami. Tarzálne články sa distálnym smerom postupne predlžujú. Krídelné pošvy odstávajú od tela šikmo do zadu (Winkler, 1957). Larvy majú teleskopické trojdielne koxálne žiabre (Taeniopteryx). 2. chodidlový článok je vždy dlhší ako 1., dĺžka chodidlového článku narastá v proximálnom smere. Pre čeľad je typická embryonálna alebo larválna diapauza (Krno, 2013). Na Slovensku je čeľad zastúpená 3 rodmi a 12 druhmi.
rod Brachyptera NEWPORT, 1849
rod Taeniopteryx KLAPÁLEK, 1905
rod Rhabdiopteryx KLAPÁLEK, 1902
Refereces:
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.
KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
Citing:
ŽIAK, M. 2016. Taeniopterygidae. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/taeniopterygidae/Accessed on current date.