rod Perla Geoffroy 1764
Ide o veľké druhy. Väčšinou tmavo sfarbené. Kresba hlavy je tvorená kombináciou hnedej až čiernej farby a rôznych odtieňov žltej a je do značnej miery druhovo špecifická. Pronotum je tmavo rámované s tmavým stredným pruhom, obe postranné polia sú svetlejšie, žltkasté, niekedy s tmavšími drsnatinami, niekedy rovnako sfarbenými. Zvyšok tela je sfarbený prevažne tmavo. U samcov sú výbežky 10. tergitu nerozdvojené a do istej miery druhovo špecifické. Rovnako značne špecifický je tvar otŕneného políčka, ktorý je vytvorený na 9. tergite v miestach, kam priliehajú konce výbežkov 10. tergitu. Penis je s otvorenou bazálnou časťou, na konci je vychlípená guľovitá časť s rôzne vytvoreným vláknitým titillatorom. tvar penisu je úplne špecifický. Samica je bez subgenitálnej plôšky, až tak je zadný okraj 8. sternitu vytiahnutý do 2 malých cípikov. Prípadne sú tieto cípiky nezreteľné a splynuté, takže vzniká akoby nepatrný nábeh na subgenitálnu platničku (Winkler, 1957).
Larvy sú žltohnedé alebo červenohnedé s kontrastnou tmavohnedou až skoro čiernou kresbou na celej vrchnej strane tela. Na mesonote a metanote všetkých druhov je kresba v podobe písmena Y. Kresba na hlave a čiastočne i na posledných abdominálnych tergitoch má identifikačný význam. Tracheálne žiabre sú za jednotlivými pármi nôh (s výnimkou P. marginata – aj medzi cerkami). Vývin je viacročný (Krno, 2013).
V rámci slovenského územia bolo zaznamenaných päť z ôsmych európskych druhov. Rod je hojne rozšírený na celom území s výnimkou Podunajskej nížiny . Tri druhy sú striktne viazané k ekoregiónu karpatikum (P. bipunctata, P. grandis a P. pallida). Zástupcovia rodu sa vyznačujú úzkymi ekologickými valenciami.
References:
KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava. WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.
Citing:
ŽIAK, M. 2016. Perla. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/perlidae/perla/Accessed on current date.