Rozšírenie na Slovensku:

Ide o tmavý a veľký druh. U samcov sú typicky utvorené cerky v podobe vtáčej hlavičky, rudiment 2. článku leží v svetlejšom dvorci. Supraanálny lobus má rad mocných zubov na spodnom okraji. Suanálne chlopne bez morfologických zvláštností. U samíc je špecifický znak prítomnosť troch pigmentových škvŕn na 8. sternite za subgenitálnou platničkou. Dĺžka a rozpätie samcov je  6 – 8 mm a 18 – 21 mm, samíc  7 – 9 a až 25 mm (Winkler, 1957).

Larva je dlhá 7- 8mm. Nohy, tykadlá a cerky sú nápadne dlhé. Povrchové ochlpenie štetov nápadne dlhé a husté. Párové štetiny tergitov bruška presahujú polovicu dĺžky príslušného tergitu (Krno, 2013).

Druh Nemoura avicularis bol zaznamenaný len v štyroch lokalitách, a to v povodiach dolného Váhu, Oravy a Hornádu a Hnilca. Z  údajov môžeme tvrdiť, že ide o podhorský druh nájdený v stredne veľkých tokoch na neovulkanitovom a flyšovom podloží . Nálezy sú známe z litorálu troch nádrží a epipotamálu (7. rád toku). Všeobecne sa však môže vyskytovať v jazierkach, tajchoch a rašeliniskách. Je to jediný druh z rodu s ekosozologickým statusom (zraniteľný).

Refereces:

KRNO, I. 2013. Determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.

Citing:

ŽIAK, M. 2016. Nemoura avicularis. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/nemouridae/nemoura/nemoura-avicularis-morton-1894/Accessed on current date.