Charakteristické apomorfné znaky pre pošvatky sú tri tarzálne články nôh, výrazná redukcia mediálnych žiliek (MA a MP) v porovnaní s Protorthoptera. Potrvdením monofyletického pôvodu radu Plecoptera je prítomnosť špecifických synapomorfných znakov ako sú gonády spojené do podkovovitého tvaru u oboch pohlaví. Samce majú komplex dvoch vrstiev semených vačkov podkovovitého tvaru. U najád je silne prítomný intersegmentalne ventro-longitudinálne svalstvo, ktoré im uľahčuje laterálne vlnenie pri plávaní. Táto vlastnosť je  pomerne neobvyklá medzi bezstavovcami, ale vyskytuje sa paralerne len u Zygoptera. Významným apomorfným znakom je absencia kladielka u samíc. Väčšina pošvatiek znáša vajíčka volne počas letu. Vajíčka potom volne dopadajú do vodných telies. U čeľade Nemouridae sa sekundárne objavuje homoplastický znak. Jedinečnosťou pri pošvatkách je aj prítomnosť stridulačného orgánu. Najády majú “zvláštne” chloridové bunky, ktoré  slúžia ako osmoregulačný orgán na tracheálnych žiabrach. Sympleziomorfné znaky pošvatiek sú metamerické semeníky samcov, terminalny filament a laterálne článkované abdominalne žiabre (Antarctoperlaria).

Pošvatky je  možné ľahko rozoznať vďaka veľmi jednoduchej štruktúre niektorých morfologických znakov. Ich tarzálne články sú tročlenné. Zadný pár nôh nie je modifikovaný na skákanie ako u relatívne príbuzného radu hmyzu Orthoptera. Tykadlá sú dlhé niťovité minimálne dosahujú polovicu dĺžky tela. Ústne ústroje sú hryzavé, pár zložených očí, dve alebo tri očká.  Krídla sú vždy prítomné, niekedy môžu byť skrátené. Pre pošvatky je typické, že krídla skladajú horizontálne na brušku. Nohy sú zakončené dvoma pazúrikmi, článkované telo zakončené dvoma paracerkami. Paracerky (štety) sú veľmi dlhé, najmä u najád. Bruško zložené z 10 článkov, na ktoré sa napája silne redukovaný 11. článok.

Larvy

Larvy pošvatiek – najády sú takmer vždy súčasťou makrozoobentosu, s morfologickými znakmi veľmi podobným imágam. Majú tiež tri páry kráčavých nôh, ktorých tarzálne články sú zložené z troch článkov, telo zakončené dvoma dlhými paracerkami. Okraje nôh sú vybavené silnými tŕnmi, brvami alebo hustým lemom chlpov, ktoré slúžia na plávanie. Nohy sú zakončené dvoma pazúrikmi. Na rozdiel od imág majú úplne vyvinuté ústne orgány a chýbajú im genitálie a krídla. Miesto krídel sú vyvinuté len pošvy, podľa toho sa aj odvodil ich slovenský názov. Ich veľkost je 5-50 mm. Ak sú vyvinuté tracheálne žiabre, tak sú umiestené na hrudi alebo brušku, nikdy nemajú plochý listovitý tvar ako podenky. Na rozdiel od imág sú zatvorené. Tvar žiabrov môže byť prstovitý alebo kríčkovitý umiestnený prostenálne na predohrudi (Nemouridae). Alebo kríčkovitý uchytený pleurálne na všetkých článkoch hrude (Perlidae) alebo análne na konci bruška (Perlidae). Prípadne môžu byť prichytené laterálne abdominálne (Antarctoperlaria), koxálne, v tvare trubicovitých vychlípenín na panvičkách nôh (Taeniopterygidae).

Morfológia larvy pošvatky. V ľavo dorzálna strana v pravo ventrálna. (Sivec and Yule, 2012)

Imága

Dospelé jedince – imága sú zväčša tmavého zafarbenia (čierno-hnedý základ so svetlejšou žltou kresbou), len Chloroperlidae sú citrónovo-žlté a Eustheniidae červeno-zelené. Na hlava sa nachádza 1 pár zložených očí a 3 jednoduchými očká a veľké nitkovité, zriedkavejšie ružencovité tykadlá. Ústne orgány sú ortopteroidného hryzavého typu. Čeľusťové hmatadlo má päť článkov, spodnoperové tri. Hryzadlá sú často redukované. V prednej časti hlavy je slabo zdvihnutá vlnitá čiara v podobe písmena M, ktorá oddeľuje čelový štítok od čela. Záhlavie je oddelené od prednej časti hlavy starobylým ypsilonovitým záhlavovým švom. Všetky tri hrudné články sú voľné.  Predohruď je najväčšia a má oválny tvar. Stredo- a zadohruď sú rozčlenené a nesú po páre kožovitých krídiel s bohatou mriežkovanou žilnatinou. Imága vedia zložiť krídla pozdĺž bruška, niekedy kostálna subkostálna časť krídla môže byť zrolovaná okolo bruška (Leuctridae). Žilnatina ich krídiel je primitívna ale na rozdiel od Paleopterygot silne varíruje. Predný pár krídiel je trochu dlhší a silnejšie sklerotizovaný, zadný pár má silnejšie rozšírenú análnu časť. Krídla  sú dymovito sfarbené. Nohy sú kráčavé, prvý pár najkratší a tretí najdlhší. Noha má tri rôzne dlhé tarzálne články, ja zakončená dvoma pazúrikmi. Bruško je z 10 segmetov a je zakončené 2 paracerkami. Brušné články sú rozdelené na hrudnú sternálnu (sternity) a chrbtrovú tergálnu (tergity) časť. Jedenásty článok je pretvorený na dve subanálne platničky (paraprokty u samcov) a nepárnu supraanálnu platničku (epiprokt u samcov), ktorá može mať hákovitý tvar. Sú tiež zároveň špecifickými sekundárnymi pohlavnými orgánmi posiatymi množstvom háčikov a výrastkov. Na ventrálnej strane konca bruška môže byť vyvinutá subgenitálna platnička s bubovacím lalokom. Bubnovací lalok  samcov na 9. sternite vysiela signály k samičkám. Tieto sú druhovo špecifické podobne ako rovnakokrídlovcov. . Samčí pohlavný otvor je na 8. sternite (Leuctridae), 7. (Nemouridae, Capniidae, Perlodidae, Perlidae) 9. (Taeniopterygidae) pod subgenitálou platničkou. Pohlavné orgány samcov sú zložené s paraprokov  a epiproktu – pomocného kopulačného orgánu (samce).  Pohlavný otvor je sternite zakončený skleritizovaným aedeagom. Pohlavný otvor samičiek ústi na 8. sternite bruška a  obvykle býva prekrytý subgenitálnou platničkou. Pravá a ľavá skupina semeníkov alebo vaječníkov je spojená do jedného podkovovitého útvaru. Pretože imága  primajú len vodu a len  zriedka zoškrabávajú vlhké povlaky rias, majú tráviacu sústavu silne  redukovanú. Dýchacia sústava je otvorená navonok 10 pármi vzdušníc. Obehová a nervová sústa je veľmi primitívna. U imág zostávajú zachované aj zvyšky tracheálnych žiabier (Nemouridae).

References:

SIVEC, Ignac, YULE, Catherine M. Insecta: Plecoptera. V: YULE, Catherine M. (ur.), YONG, Hoi-Sen (ur.). Freshwater invertebrates of
the Malaysian region. Kuala Lumpur: Academy of Sciences Malaysia, cop. 2004, str. 443-456.

Citing:

ŽIAK, M. (2016). Plecoptera Slovaca.https://www.plecopteraslovaca.eu/zoznam-druhov/Accessed on current date.