Rozšírenie na Slovensku:
Drobný druh, ktorý má celú hlavu až na čierny lem ocellov žltú. Pronotum je bez tmavého lemu na okrajoch a s veľmi jemnou čiernou líniou v mediáne. Hnedý pruh končí už na 6. abdominálnom tergite. Tykadla a cerky sú na báze žlté, ku koncu tmavé. Kopulačný orgán samcov je typu vesiculosus bez titillatorov, zato je však ductus ejaculatorius ústiaci, na zadnom konci orgánu, po oboch stranách sprevádzaný typickými chitinóznymi lištami. Výbežok supraanálneho lobusu je ku koncu náhle zahnutý dopredu s malým zárezom na špici. Subgenitálna platnička samice je malá na báze silne zúžená. Samce majú veľkosť 5,5 – 7 mm a rozpätie 12,5 mm, samice 6 – 8 mm a rozpätie 13,5 mm. Doba imág je od júna do júla (Winkler, 1957).
Larvy sú nevýrazne svetlo žlto zafarbené. Hlava je bez pigmentácie, stredohruď je v prednej časti hranatá. Ochlpenie predohrude je obmedzené predovšetkým na rohy. Okrajové štetiny 10. článku štetov nepresahujú koniec 11. článku. 3. – 7. tergit s tmavým tenkým pozdĺžnym pruhom a krúžkom v distálnej časti (Krno, 2013).
Xantoperla apicalis je kriticky ohrozený druh. Zo Slovenska je známych len 6 lokalít s jeho výskytom, 3 lokality z povodia Dunaja, 2 z povodia dolného Váhu a 1 z povodia Latorice. Z týchto lokalít výskytu je zjavné, že ide o druh panonika. Je to nížinný druh, ktorého maximálna výška výskytu bola 225 m n. m. V 5 prípadoch ide o potamálové úseky a jedna lokalita je z hyporitrálu. Lokality pochádzajú z malých, stredných aj veľkých tokov. Išlo o toky 7. a 8. rádu s výnimkou jednej lokality z toku 5. rádu. Polovica údajov pochádza z geologického podložia flyš a druhá polovica z kryštalinika.
References:
KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.
Citing:
ŽIAK, M. 2016. Xantoperla apicalis. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/chloroperlidae/xantoperla/xantoperla-apicalis-newman-1836/Accessed on current date.