Rozšírenie na Slovensku:
Imága sú žltkasto sfarbené. Na hlave majú tmavšie škvrny medzi ocellami, niekedy tiež na klypeuse. Pronotum je so zreteľnou tenkou tmavou líniou v mediáne. Zadoček je so širokou hnedou páskou, ktorá sa ťahá po 2. – 8. tergite. Výbežok supraanálneho lobusu je pod vrcholom vždy viditeľne ostro alebo zaokrúhlene vykrojený. Subgenitálna platnička samice je široká s výrazným ostrovčekom dlhých štetín uprostred. Samce sú vo veľkosti 6 – 7 mm s rozpätím 13,6 – 15,4 mm a samice merajú 7 – 8 mm s rozpätím 15 – 17, 5 mm. Imága sa vyskytujú od mája do augusta (Winkler, 1957).
Larva má jednu, maximálne dve dlhé štetiny na proximálnych článkoch štetu, ktoré presahujú dĺžku nasledujúceho článku. Štetiny 10. a 11. článku štetu dosahujú po proximálny okraj 12. resp. 13. článku (štety 12. a ďalšieho článku už presahujú nasledujúce články) (Krno, 2013).
Je to druhý najbežnejší druh z rodu. V povodiach je takmer všade prítomný a výrazne zastúpený. Nenachádzame ho len v Tise a v povodí Laborca, je recentne sa vyskytujúcim druhom, tu ho nahrádza poddruh S. torrentium transsylvanica. S. torrentium torrentium je hlavne podhorský druh malých tokov bez špecifickej väzby ku geologickému podložiu. Získané údaje pochádzajú z tokov 1. – 7. rádu s jadrom výskytu v tokoch 3. až 5. rádu. Druh preferuje meta- a hyporitrál.
References:
KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.
Citing:
ŽIAK, M. 2016. Siphonoperla torrentium torrentium. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/chloroperlidae/siphonoperla/siphonoperla-torrentium-torrentium-pictet-1841/Accessed on current date.