Rozšírenie na Slovensku:

Perla marginata má svetlejšie habituálne sfarbenie. Základné sfarbenie hlavy je z vrchu žltohnedé, svetlý je predovšetkým klypeus a väčšina tylu, v blízkosti očí sú tmavé škvrny. kresba hlavy je dosť premenlivá. Pronotum je tmavšie než hlava, okraje sú svetlejšie, ostatná plocha je väčšinou tmavá. U niektorých jedincov až čierna. Zadoček je hore i dole svetložltý, boky sú hnedé. Tiež na brušnej strane býva mediálny tmavohnedý pruh. Cerky sú tmavohnedé. Výbežky 10. tergitu v ohybe guľovito zdurené, koniec je tupo zaokrúhlený. U samíc je zadný okraj 8. sternitu vytiahnutý do cípov . Koniec 10. tergitu samíc je zarezaný (P. abdominalis má zaokrúhlený). Samci dorastajú do veľkosti 15 – 20 mm s rozpätím 35 – 45 mm a samice  do veľkosti 19 – 25 mm s rozpätím 47 – 64 mm. Imága lietajú od mája do augusta (Winkler, 1957).

Larva je od ostatných druhov z čeľade odlišná predovšetkým tým, že jej chýbajú vláknité análne žiabre. Tergity bruška sú zo svetlými škvrnami, priestor medzi očami ako aj zadná časť hlavy je svetlá, tracheálne žiabre sú celé biele (Krno, 2013).

Ide o najfrekvetnovanejší druh z rodu čo do počtu lokalít výskytu. Zaznamenaný bol vo všetkých povodiach, recentne len v povodí Popradu a Dunajca. Z množstva získaných údajov sa podarilo dobre stanoviť hypsometrickú preferenciu. P. marginata predstavuje jednoznačný kolínny až podhorský druh metaritrálu, hyporitrálu a eukrenálu. Preferencia pozdĺžnej zonácie sa nápadne ponáša na preferenciu P. grandis. To sa týka aj preferencie rádov toku (3. – 5. rád). Vyskytuje sa výhradne v malých tokoch všetkých geologických typov podloží.

References:

KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.

Citing:

ŽIAK, M. 2016. Perla marginata. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/perlidae/perla/perla-marginata-panzer-1799/Accessed on current date.