Rozšírenie na Slovensku:

Druh I. oxylepis patrí k prvým 10 najfrekventovanejším pošvatkám Slovenska. Ide o pomerne hojný a rozšírený druh. Eudominantne sa vyskytuje vo všetkých povodiach Slovenska s výnimkou povodia Moravy, Dunaja a Tisy, kde bol zaznamenaný ako subdominant. I. oxylepis uprednostňuje skôr podhorské ritrálové oblasti malých tokov 3. – 5. rádu. Výnimočne sa nachádza aj v blízkosti pramenísk. Takmer rovnomerne sa nachádzal na podložiach flyš, kryštalinikum a karbonáty. Najnižší počet údajov bol z neovulkanického podložia. Patrí k morfologickej skupine Isoperla sk. rivulorum.

Imága sa takmer úplne habituálne zhodujú s druhom I. grammatica. Spánky sú tmavé, drsnatiny na nich sú málo výrazné alebo chýbajú. Titillator je vyklenutý tak, že jeho priečny prierez má podobu U.  Samce sú veľké 10 – 12 mm a  22,5 – 24,5 mm, samice 12 -14 mm a 24,5 – 27 mm (Winkler, 1957).

Tmavá kresba hlavy  lariev sa dotýka temenného švu takmer po celej dĺžke. Kruhová svetlá škvrna na predohrudi. Lacínia sú so 4 – 5 silnými zubmi, subapikálny zub je 1,5 – 1,7 x kratší ako apikálny.  Hnedé zafarbenie tergitov bruška môže ale aj musí byť uzavreté. Majú veľkú variabilitu kresieb äKrno, 2013).

References:

KRNO, I. 2013. determinačný kľúč pre hydrobiológov, časť II., Pošvatky (Plecoptera). Bratislava, VUVH, Bratislava.
WINKLER, O. 1957. Plecoptera Slovenska. Biologické práce SAV, Bratislava, 3: 1-95.

Citing:

ŽIAK, M. 2016. Isoperla oxylepis. In Plecoptera Slovaca. https://www.plecopteraslovaca.eu/perlodidae/isoperla/isoperla-oxylepis-despax-1936/Accessed on current date.