Súčasné rozšírenie pošvatiek na Slovensku je ovplyvnené geolomorfologickými zmenami povodí Slovenska, klimatickými zmenami,  súčasnou činnosťou človeka a samozrejme, špecifickými ekologickými faktormi (chemizmus, špecifické prietoky, minimálne prietoky, teplotný režim vôd a iné). Pošvatky  osídľujú výhradne sladké vody a to predovšetkým studené perejisté toky mierneho pásma a zriedka vysokohorské jazerá. Patria k významnej zoologickej zložke bentosu čistých tečúcich vôd. V teplých oblastiach sveta sú pošvatky rozšírené veľmi vzácne, vyskytujú sa len vo vyšších pohoriach. Chýbajú tiež na izolovaných morských ostrovoch. Najády žijú vo vodnom prostredí, hoci niektoré druhy z južnej pologule sú terestrické (Gripopterygidae). Preferujú skalnatý substrát s rýchlym prúdením vody, niektoré vedia žiť na v sedimentoch piesku. Menej zástupcov je viazaný na studené jazerá a rybníky. Sú predovšetkým viazané na studené, dobre prekysličené vody a sú mimoriadne citlivé na antropogénne vplyvy, sú to vynikajúce bioindikátory zdravého prírodného prostredia.

Druhová pestrosť pošvatiek výrazne koreluje s šírkou a nadmorskou výškou toku. Maximálne hodnoty na Slovensku boli zaznamenané v studených horských bystrinách (okolo 750 m) a v tokoch 4. rádu (okolo 10 m široké), v ktorých je vyššia pestrosť mezohabitatov, neskôr s poklesom nadmorskej výšky klesá.

V súčasnosti je na Slovensku známych 97 druhov pošvatiek. Kompletný zoznam druhov nájdete tu.

Zoogeografia

 Z historických faktorov rozšírenie pošvatiek Európy je ovplyvnené predovšetkým predchádzajúcimi ľadovými dobami a klimatickými zmenami v štvrtohorách. V štvrtohorách u nás prevládalo zaľadnenie, ktoré výrazne ovplyvnilo aj vodnú faunu Európy. Zaľadnenie pevniny, ktoré malo vplyv na vznik horských ľadovcov vo vysokých pohoriach severného Slovenska, siahalo až po Tatry. Redukcia vodnej fauny na Slovensku bola spôsobená ľadovcovým pásom zaľadnenými Alpami na juhu a kontinentálnym ľadovcom na severe. Postglaciálne obdobie je spojené s migráciou teplomilnejšej vodnej fauny z juhoeurópskych refúgií do strednej Európy. Pre osídlenie Slovenska mala význam nielen európska, ale aj ázijská studenomilná fauna. Potamofilný a stagnofilný vodný hmyz sa zo Sibíri do Európy zväčša šíril v boreálnom pásme pod južnou hranicou pevninského ľadovca. Naproti tomu reofilné, studenomilné druhy čeľade Perlidae migrovali už v druhohorách z ázijského horstva po hrebeňoch horských sústav vznikajúcich počas druhohôr v období cimmérijského a alpsko-himalájskeho vrásnenia a vznikli tak charakteristické endemické taxóny pre západný palearkt. Počas posledného postglaciálu zohrali veľkú úlohu pri šírení nížiny a údolia veľkých riek, ktoré slúžili ako bariéry pri šírení horských a podhorských druhov pošvatiek. Významný vplyv rozšírenia pošvatiek Slovenska mala aj palepotamológia riečnych sietí, ktorá napríklad ovplyvnila vo väčších riekach rozšírenie chladnomilného rodu Oemopteryx . Počas posledného postglaciálu zohrali veľkú úlohu pri šírení nížiny a údolia veľkých riek, ktoré slúžili ako bariéry pri šírení horských a podhorských druhov pošvatiek. K prepojeniu Čierneho Dunajca s riekou Oravou sa uskutočnilo počas glaciálu mindel, čo spôsobilo prienik niektorých severských a sliezskych druhov, napríklad z rodu Rhabdiopteryx, Brachyptera, Nemurella a Capnopsis do povodia Váhu . Výrazný príchod severských druhov ako Arcynopteryx sp, Diura sp., N. avicularis a L. digitata do strednej Európy nastal počas pleistocénu. V migrácii kvôli orientácii európskych horských hrebeňov v smere západ-východ došlo k problémom. To malo za následok vytvorenie špecifickej zmiešanej fauny severského a horského pôvodu (boreoalpínske, boreomontánne, arktoalpínske a arktomontánne druhy).

Medzi pošvatkami prevládajú druhy európskych pohorí extramediteránneho (39 %) vrátane karpatských druhov a mediteránneho pôvodu (28 %). Ide predovšetkým o ritrobiontné druhy, ktoré vznikali mimo ľadovcového príkrovu v horských komplexoch na juhu južnej hranice kontinentálneho ľadovca. Tretiu významnú skupinu tvoria eurytermní postglaciálni emigranti z eurosibírskeho centra (26 %). Zvyšné nevýrazné percento tvoria pontické, severské a východopalearktické druhy. Celé územie Slovenska, respektíve jeho časť karpatika, je DINIDALovým centrom. Z faunistických elementov prevládajú druhy menej rozsiahlych areálov (extramediteránne, holomediteránne, pontomediteránne a atlantickomediteránne), ktoré spolu tvoria 41 % nad elementy s rozsiahlejšími areálmi (eurosibírske, tundrálne a amurské), ktoré predstavujú 30 %.

Zoogeografické rozšírenie fauny pošvatiek Slovenska. FE – faunistické geoelementy

Ekologické niky (Krno, 200, 2003):

1. Vysokohorské toky: Protonemura brevistyla, Leuctra rosinae, Protonemura nimborum, Leuctra pusilla a  Capnia vidua (aj vysokohorské jazerá) Arcynopteryx dichroa (aj vysokohorské jazerá).

2a. Horské pramene: Nemoura monticola, N. fusca (Vých. Karpaty), Leustra pusilla, L. quadrimaculata (Vých. Karpaty)  a  Arcynopteryx dichroa.

2b. Horské a podhorské prameniská: Leuctra pseudosignifera, L. braueri,  Protonemura auberti, P. awstiva (Vých. Karpaty), Diura bicaudata, Isoperla sudetica a Siphonoperla neglecta.

3a. Horské bystiny: Brachyptera starmachi, Rhabdiopteryx alpina, Protonemura nimborum, Protonemura hrabei, P. austriaca, P. montana, Nemoura carpathica, Leuctra armata, L. autumnalis, L. rauscheri, Isoperla buresi, Perlodes intricatus, Perla grandis a Chloroperla kisi.

3b. Horské bystriny a podhorských potoky: Brachyptera seticornis, Protonemura nitida, Nemoura uncinata, Leuctra inermis L. moselyi a Perla pallida (Vých. Karpaty).

4. Podhorské prameniská: Amphinemura standfussi, Nemoura marginata, Leuctra nigra, A. triangularis, Nemoura babiegorensis, Protonemura autumnalis, P. intricata, P. praecox, Leuctra albida, L. aurita, L. mortoni, Leuctra bronislawi (Vých. Karpaty), Isoperla oxylepis, Perlodes microcephalus, Dinocras cephalotes, Perla marginata a Siphonoperla torrentium.

5a. Vodnatejšie podhorské toky: Taeniopteryx auberti a Amphinemura sulcicollis.

5b. Nižšie položené podhorské toky: Brachyptera risi, Nemoura cinerea, N. flexuosa, Nemoura sciurus a  Leuctra hippopus.

5c. Menšie podhorské toky s výrazným kolísaním prietoku: Leuctra digitata, Capnia bifrons, Isoperla tripartita a Siphonoperla taurica.

6. Podhorské rieky – Taeniopteryx schoenemundi, Brachyptera monilicornis, Amphinemura borealis, Isoperla grammatica,Perla burmeisteriana, Chloroperla tripunctata a Perla bipunctata.

7. Podhorské a  nížinné rieky: Taeniopteryx nebulosa, Leuctra fusca, Isoperla difformis a Perlodes dispar.

8a. Piesčité nížinné toky: Nemoura dubitans, Isopterna serricornis a Agnetina elegantula.

8b. Nižinné rieky s štrkovitým dnom: Brachyptera braueri, Isogenus nubecula, Isoperla obscura a Xantoperla apicalis.

8c. Dunaj a jeho dolné toky jeho prítokov (Váh, Hron, Morava):  Oemopteryx loewi, Taeniopteryx arenoides, Capnia nigra, Marthamea vitripennis a Xantoperla apicalis.

References:

KRNO, I., 2000.: Rozšírenie pošvatiek (Plecoptera) na Slovensku. Správy Slovenskej zoologickej spoločnosti, 18: 39-54

KRNO, I., 2003. Distribution patterns and habitats of stoneflies in Slovakia. E. Gaino (Ed.). Research Update on Ephemeroptera & Plecoptera. University of Perugia, Perugia, Italy. 349 – 356.

Citing:

ŽIAK, M. (2016). Plecoptera Slovaca.https://www.plecopteraslovaca.eu/zoznam-druhov/Accessed on current date.